instagram

pondělí 6. dubna 2015

Srí Lanka memories - čo sa človek naučí na Srí Lanke?




Jedna vec, je mať cool a šišnutú mamu (ešte slabý odvar oproti "crazy jewish mother") a ďalšia vec je sa s ňou vybrať na 2 týždne do krajiny, z ktorej proste neni len tak úniku. Nehovorím o cestovaní typu kufor a taxtíky. Ale skôr o ťažkom ruksaku, busoch, tuktukoch a vlakoch druhej triedy. 



Cestovať s vlastnou mamou je jedna z najlepších vecí, ktoré som začala robiť. Spoznávať vlastných rodičov cez úplne inú optiku, ako keď ste boli dieťa je naozaj zaujímavý a obohacujúci zážitok. Prvé 3 dni máte pocit, že zošaliete... Naozaj!  Pre mňa 25+ počúvať oslovanie typu "kuriatko, slniečko moje" a podobne je niekedy trochu cez limit. Ku podivu po 2 týžďňoch aktívneho materského brainwashingu som sa prestala brániť. 

Aj o tom bola moja Sri Lanka. O znovu nájdení  cesty k vlastnému rodičovi. O cestovaní na vlastnú päsť ako nikdy predtým. Žiadne dohodnuté ubytovanie, žiadne plány, iba tie, ktoré si urobíte vy sami. (Oproti minuloročnej ceste s mamou do Izraela so skupinou vášnivých kresťanov, kedy bol harmonogram naplnený do poslednej bodky to bola až nečakaná sloboda).

Moje poprvé v Ázii som tak absolvovala naozaj dobrodružne.
Najviac ma bavilo, keď moja mama našla niekde na ulici dvoch týpkov, ktorí sa stali na 3 dni našimi guide-ami. Samozrejme, že sme zaplatili o dosť viacej, pretože angličtina mojej mami a ich sa proste občas nestretala. Cez spanie za zamrežovanými oknami a chvíle, kedy sa naši gudiovia nevracali s našimi vecami takmer dobrú hoďku až po nákup úplne hlúpo predraženej kozmetiky - ayurveda, no nekúp to... (myslím, že sme s mojou mamou zasponzorovali niekoľko Sri Lankských rodín na rok dopredu. ) Na konci našej dvojtýždnovej cesty, sme to však dávali s prehladom. Asi hlavne preto, že sme na začiatku minuli za olej na tvár toľko, koľko stála noc vo výbornom hoteli alebo niekedy dokonca týždeň v horšom. Hm. stáva sa.

Srí Lanka je jedna z najviac easy destinácií, pokial človek s cetovaním po Ázii ešte len začína. Je tam totiž všetko... Wifina v každom hoteli, angličtina, lacné jedlo, lekárne otvorené aj v nedeľu, dobré aj príšerné služby pre turistov, vlaky a busy, ktoré stoja smiešnu sumu a dostanete sa s nimi v pohode cez celú krajinu. Nech je váš budget akýkoľvek, užijete si to. 

Môj najväščí zážitok bol asi 3 hodinový výstup po schodoch na horu Adam's Peak. Je to posvätný vrchol, odkiaľ sa Adam posledný krát pozeral na raj.. #touchy. Vyrážali sme o 2:30 v noci, aby sme prišli na východ slnka. Cestou hore som mala pocit,ž etak nejak vyzerá asi očistec (stále šlapete, každý schod je rovnaký ako ten predtým a vám príde, že to utrpenie nikdy neskonči. Zároveň je to po čase mega monotóna činnosť.  Jediné, čo ma motivovalo bolo veľa starých paní, ktoré si to šinuli kopcom predomnou.)

Dostať sa po 3 hodinách výstupu na vrchol bolo krásne. Východ slnka magický a cesta dole peklo. Začína byť teplo, všade sú ľudia, a ak boli schody predtým nekonečné, teraz sa cesta zdvojnásobila. Adam's Peak je hlavne duchovná cesta. Rozhodnúť sa niečo začať a to aj dokončiť. Napriek tomu, že to štve, nebaví a lezie vám to na nervy. Ten pocit, že ste to dali stojí zato.

Slovo "serendipity" je ževraj odvodené práve od Srí Lanky. Proste tu  nájdete dobré veci, bez toho, aby ste ich hladali. A presne to sa dialo.

Na raňajkách po tom, čo som sa okolo 10:00 vrátila z 6 hodinovej túry po schodoch som si sadla k čerstvému ovociu a k čaju s mliekom a zakecala sa s holkou predomnou. Potrebovala ísť rovnakým smerom, ako my, tak sme ju hodili s našii guidemi... Po ceste vysvitlo, že je to jedna z top manažériek pre H&M zo Švédska.. K takým ľudom sa asi fashionisti radi dostávajú so svojimi životopismi, ale ja som sa s ňou bavila úplne inak. Ano o práci, ale skôr ako s kamoškou. Bolo to, akoby vedľa mňa sedelo moje 34 ročné ja a dávalo mi rady do života. Strávili sme spolu na ceste vlakom niekoľko hodín a vďaka jej tipom bol celý pobyt na Srí Lanke jednoduchší... Hlavne sa stala inšpiráciou na moju prvú hodinu surfingu!

Pri cestovaní sa vám stanú mega náhody... Väčšinou dobré a keď nie, sú to aspoň super príhody.

Po safari a vodopádoch v zemi, v ktorej ešte pred 5 rokmi vybuchovali bombi a zúrila občianska vojna sme sa dostali na juh. Do drevného domu priamo na pláži, do luxusného rezortu, do rodinnej chatky... Každý deň niekde inde.  Neskutočné kontrasty robili cestu ešte zaujímavejšou. V diaľkových busoch nám z bodu A do bodu B hrala aj niekoľko hodín ich typická tra la la hudba spolu s video klipmi plnými neverných žien. Každý vidoklip bol v podstate o tom istom. A hlavnú úlohu zohrávala technológia :D. Chudáci Srí Lančania z toho vychádzali v skratke tak, že pokial nemáte dobrý mobilný telefón u miestnej si ani neškrtnete..

Surfovanie.  S vônou oceánu pomaly akoby vám stúpala do hlavy aj nejaká lokálna droga. Je legálna a všetci ju používajú. Asi štastie alebo čo. Nemáte sa kvôli čomu stresovať. Proste len si dať svoju porciu bio ovocia, dočítať kapitolu zo včerajšej časti knihy, dať si kokosovú vodu, čeknúť vlny, zobrať surf a vyraziť zdolávať oceán. Večer vás čaká pláž plná barov a bosých ľudí tancujúcich na piesku bez ohladu na vek, rasu, pohlavie... Vaša babka by sa tu zabavila rovnako ako váš teenager bratranec. Myslím, že presne takto môže človek žiť spokojne navždy. Zobúdzať sa s neskutočným pocitom štastia a ísť tak večer spať. Dobrý život.

Budha. Nidky som nerozmýšlala o budhistickej filozofii.. bola som upozornená viac krát, že nemaám používať slovo náboženstvo. Tak okej. Je to asi naozaj skôr o tom, že Budha učí.. namiesto náboženstva sa tak stávate súčasťou celkovej filozofie, čo je ešte silnejšie a možno aj zdravšie puto.

Čo si nevypýtate, to proste nemáte. Jedná sa to všetkého. Lepšej ceny, volného miesta, odchodu busov... zároveň zistíte, aké je to spoliehať sa na iných ľudí.. Občas teda night mare, ale v podstate sú ľudia otvorení a ochotní vám pomôcť vždy, keď je treba. Stačí sa opýtať.

Neviem, či to bolo Áziou, prírodou, letom, nekonečnými rozhovormi s mojim rodičom, ale ten ZEN chce človek rozhodne v sebe ďalej.

Preto rozmýšlam, ako si urobiť z každodenného života aspoň trocha Srí Lanky... Zobúdzať sa štastný a spokojní predsa nemôže byť len otázkov geolokácie. Nejaký plán už mám, tak uvidíme, ako to klapne. ;) 


btw. vela módy nečakajte: HM-kovské triko a juju shoes z Urbanluxu som mala takmer všade.. :D)


































 Rozhodne viacej fotiek nájdete na mojom FB. 









7 komentářů:

  1. ach chcem tam ísť hneď!

    ty! fylozofia.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. ach jo.. :D :/ dakujem.. ( vsak preto mi vsetko opravuje na weare/ paulina :D)
      A CHOĎ! určite!

      Vymazat
  2. najprv som si povedala,aky je to dlhy clanok a ze ja som leniva..
    a ked som to cele docitala ,mala som pocit, ze to je prikratke .. )

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělý článek!! já bych tam chtěla v létě...tak snad mi to klapne, ale tohle dobrodružství zní fakt krásně!! ;)
    Style by Eliza

    OdpovědětVymazat
  4. Super článek :) také bych tam chtěla...

    http://gagenka.blogspot.cz/

    OdpovědětVymazat
  5. skvělý! Asie mě nikdy moc nelákala ale tohle zní krásně :) a s maminkou to je dobrý - já mám s tvou svojí kráasnej vztah ale něco takovýho by byla pořádná zkouška :)

    OdpovědětVymazat

you make my day! thanks :)